Grossglockner alebo Veľký zvonár

Autor: Zoltán Pál | 6.12.2012 o 19:21 | (upravené 31.3.2015 o 14:32) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  77x

Kto by nepoznal najvyšší vrchol Rakúska v pohorí Vysokých Taurách? Takmer každý, kto okúsi alpinizmus a vyššie hory si kladie ako povinnosť vystúpiť na Veľkého zvonára.

 

Priznám sa, že Grossglockner 3798m.n.m. ma očaroval pred viacerými rokmi a na jeho vrchole som stál viac ako štyridsať krát rôznymi trasami so severu aj z juhu. Pre mňa je tento vrchol niečím výnimočným, mystickým. Cítim tu nejakú zvláštnu energiu. Ako začínajúci neskúsený čakateľ na titul horolezec som s obrovským obdivom poškuľoval na tento nádherný vrchol. Kopec článkov som čítal a ešte viac štatistík o neúprosných svahoch, kde mnoho alpinistov našlo svoju smrť. Z počutia som vedel o sedle medzi Klein a Grossglocknerom, ktorý je často široký na dve dlane, o exponovanom hrebeni Kleinglockera a lavínach. Prvý výstup bol u mňa neuveriteľne emotívny a silný. Ani na sekundu ma však nenapadlo, že som túto skalnú pyramídu pokoril. S úctou a pokorou som ďakoval hore, že som sa dostal hore a aj dole. Za tie roky som nezmenil svoj postoj k tejto hore. Vždy sa tam vraciam s tým istým pocitom. Akurát strach sa zmenil na zdravý rešpekt. Poznám naozaj dôkladne každú časť výstupu a viem na čo si dávať pozor. Viem presne čo si môžem dovoliť voči hore a kedy mám cúvnuť a nerušiť jej osamelosť svojou prítomnosťou. Naučil som sa ustúpiť, rešpektovať prírodu a počúvam svoj vnútorný hlas. Mnoho krát som tu pomáhal a zachraňoval neskúsených adeptov, ktorý si precenili svoje sily a táto hora bola ešte veľkým sústom pre nich. Videl viac nešťastí a vždy zlyhal jedinec alebo tím. Hora za to nemohla. Nechcela byť rušená. Boli zlé podmienky  a oni to nerešpektovali. Okrem toho normálka obsahuje veľmi komplexný výstup a to od výstupu horskými chodníkmi, prechodom ľadovca, šplhanie feratou až po skalné lezenie v obťiažnosti II. UIAA. Ale po poriadku. Všetko sa začína po prekonaní spoplatnenej cesty Kalser Glocknerstraβ ku  penziónu Lucknerhaus 1920m.n.m. Sú tu rozľahlé neplatené parkoviská. Celý čas sa nad nami ukazuje mohutný Groβglockner. Na výber máme dva chodníku na výstup. Jeden chodník vedie širokou zásobovacou cestou až po Lucknerhutte 2241m.n.m. a v tomto prípade je potreba prejsť dreveným mostom cez divoký ľadovcový potok. Ak si vyberieme pravú variantu, tak prvý úsek nás povedie úzkym horským chodníkom na už spomínanú zásobovaciu cestu. Prvé vydýchnutie si môžeme spraviť pri Lucknerhause, kde je možné využiť zásobovaciu lanovku pre batohy za 4€ na Studlhutte. Ja som zatiaľ nevyužil túto lukratívnu ponuku ešte nikdy. Potrebujem tento čas pre seba. Vždy sa dokážem kochať majestátnym Glocknerom a okolitou panorámou. Uvedené sú 2 až 3 hodiny na výstup na Studlhutte. Mne sa to takmer vždy darí za 1 ½.hodín. Studlhutte 2801m.n.m. je asi najluxusnejšia chata v alpách. Možno ubytovaním ani nie, ale tie večere stoja za to. Ešte sa mi nikdy nepodarilo neprepadnúť obžerstvu. Tu dostanete tie najväčšie taniere aké sa vyrábajú a veľmi príjemný personál na čele s chatárom Georgom Oberlohom. Vždy majú veľký výber jedál. Samozrejmosťou je bufet so syrmi rôzneho druhu, zeleninové šaláty, salámy a šunky. Po tomto všetkom nasleduje ešte dezert. Ja to väčšinou zalejem dvomi kvasinkovými pivami a potom je kľudný spánok už len túžbou. Ak počas spánku predsa vytrávim, tak ráno o 5´00 po hygiene začínam zase s raňajkami. Nebudem to radšej rozpisovať. Tak prvá polhodina šliapania je skôr premáhanie sa a presne viem ako sa cítil vlk, keď zjedol červenú čiapočku. Po tej pol hodinke sa dostaneme na úpätie ľadovca Ködnitzkees. Tu je čas naviazať sa i keď často vídavam hrdinov bez lana promenádovať sa po ľadovci. Poznám dosť dobre tento ľadovec ale radšej sa naviažem. Je tu naozaj dostatok skrytých a zradných trhlín. Postupne naberáme výšku a aj strmosť svahu sa zvyšuje. Dostaneme sa pod hrebeň,  kde sa nám ukáže prvá odistená časť oceľovým lanom. Vyvedie nás to na hrebeň vedúci na chatu Erzherzogh Johann hutte do výšky 3454m.n.m. Prvá časť je na samotnom hrebeni a postupne traverzujeme pod hrebeňom z ľavej strany. Celý tento úsek je ferata s B obtiažnosťou. Už v tejto časti prišlo často krát k úrazom. V prípade námrazy je viac než vhodné sa istiť aspoň so slučkou a karabínou. Po dosiahnutí chaty je najvyšší čas si doplniť všetko čo nám chýba a nechať tu všetko čo nám nebude treba pri výstupe. Po krátke pauze sa vyberiem po pri chate smerom k Firnrücken a pokračujeme po 40 stupňovým svahom Glocknerleitl až po skalnatú časť hrebeňa na Kleinglockner. Tento úsek od augusta sa často mení na tmavý vodný ľad a častý nový sneh je veľmi nekompatibilný. To množstvo ľudí pendlujúci hore a dole je tiež rizikový faktor v tomto teréne. Celý tento úsek až po vrchol dobre odistený. Sú osadené kruhy a zavrtané dlhé kovové tyče na doistenie. Zostup do Glocknercharte je ešte istený s oceľovým lanom ale prechod sedla je najväčšia výzva pre odvážlivcov. Na severnú stranu spadá Pallaviciniho kuloár, ktorý je považovaný za alpskú maturitu. Je to 600m dlhý žľab pri 55 stupňovom svahu. Posledné dve dĺžky sú často mixové alebo vodný ľad až 80 stupňový. My ak prekonáme často krát 30cm široké sedlo, dlhé asi päť metrov, tak nás čaká lezenie v II. UIAA. Tento úsek je tu najnebezpečnejší, lebo zostupujúci lezci. Nezvyknú byť galantní a ženú sa hlava nehlava dole. Nám zostáva posledný výlez a povinný dotyk krásneho kríža. Ak vyjde počasie a je v našom slangu plech, tak je vidieť nádhernú panorámu. Zostup vedie po tej istej línii a tak presne vieme čo nás čaká. Tí skúsení už vedia, že dole je takmer vždy horšie ako hore a tak treba byť naozaj obozretný. U mňa výstup končí na konci ľadovca Ködnitzkees, keď zhodíme lano a pokračujeme na vytúžené pivo na Studlhutte. Pri zostupe sa vždy mentálne spojím s horou a poďakujem sa za prívetivosť a za to, že nás hora pustila hora aj dole.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?