Kráľ Watzmann

Autor: Zoltán Pál | 16.4.2014 o 11:23 | (upravené 21.4.2014 o 14:22) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  137x

Už celý týždeň pozorujem počasie a snažím sa získať informácie o podmienkach. Nie je toho veľa, ale počasie sa ukazuje vcelku fajn. Doma sa ochladzuje a je stále silnejší vietor.  Watzmann náš cieľ je podľa webcamery pohltený v hmle a schováva sa ako keby nechcel  ukázať svoje steny. Na štvrtok a piatok hlásia dážď a tým pádom hore bude snežiť. Podľa predpovede v sobotu ráno na 90% dážď ale iba v doobedňajších hodinách a potom sa ochladí až do -6. Toto by nám malo stačiť aby sme mohli vyliezť niektorú z ciest východnej steny.

Nechali sme si v talóne tri cesty, ktorými by sme sa chceli pokúsiť vystúpiť. Všetky majú 3000m lezenia a 1800m prevýšenie. Doma si vyberáme strednú variantu UIAA IV, Münchnerweg. Všade uvádzajú, že táto stena je veľmi ťažká na orientáciu. Viem o tom svoje. Pred tromi rokmi som sa v stene zasekal a poblúdil. Našťastie moje skúsenosti velili  včas sa zlaniť a vrátiť. Od tej doby som uvažoval ako sa s tým popasovať. Viac krát som sa sem vrátil, ale iba kvôli feratám a hrebeňu, ktorý je slušný výkon na kondíciu a ponúka krásne výhľady v prípade peknej viditeľnosti.  Prvý pokus som dal začiatkom júna a nevyšlo to. Už vtedy ma domáci odhovárali, že tu sa lezie iba v lete a to od júla. No, mne to nenechalo! Tu sa pripravoval Hermann Buhl na Nanga Parbat a má to už dosť prelezov aj v zimných podmienkach. Cesta ubieha v pohode a sme dobre naladení obaja s Peťom. Opisujem mu okolie a snažím sa mu niečo povedať o teréne. Niečo málo o Berchstesgadene a Königsee. Ako vždy parkujem takmer na tom istom mieste na obrovskom parkovisku a začneme s prebaľovaním Peťovej svine. Má taký veľký a ťažký batoh, že s tým bude problém vyšlapať pod nástup a nie liezť tri kilometre. Selektujem mu veci a také zbytočnosti ako camelbag s tromi litrami vody alebo veľké hrnce musia von. Ja som zredukoval aspoň objem. Beriem spacká iba letný 600g a k tomu bivakovacie vreco. Ľahkú páperku a Primaloftové nohavice. V tomto by som mal v pohode prečkať noc. Slnko hreje a ja si klopem na čelo, lebo som nechal doma na posteli veci v čom som chcel liezť. Tak mám jediné tričko Expedition hoody od DEVOLDU a ľahké hybrid nohavice (softshell + Gore Tex) od TIERRI. Prechádzame hlavnou triedou a všetci sa otáčajú ako na dvoch bláznov. Iba my dvaja sme s batohmi na chrbte a hompáľajú nám prilby. Cepýni a lano vyvoláva absolútny údiv, čo tu asi chceme. Nastupujeme na loď a pripravujem Peťa na kultúrny program. O pár minút neskôr jeden pán z personálu vyťahuje trubku a v určenom mieste zahrá nejaké melódie a prekrásna ozvena sa nám vráti ako v rozprávkach. Ešte to okorení históriou a množstvom zaujímavých informácií vo dvoch jazykoch. Pristúpi ku mne a prehovorí: ´´Where are you going´´? S úsmevom sa otočím a skúsim mu vysvetliť náš pochabý pokus. ´´It´s dangerous´´ nalieha a pripomína, že snežilo. Uisťujem ho, že viem o tom a nie sme blázni. Idem sa iba pokúsiť a nepôjdeme za každú cenu do steny. It´s very dangerous. There will be avalnches. Rátam aj s tým, ale predsa bolo teplo a v noci má mrznúť. No a možno sa stane zázrak a bude super. Opäť odznieva jeho veta´´ It´s dangerous a moja odpoveď mu vyvoláva úsmev – The life is dangerous too-. Necháva nás a praje veľa šťastia. Sankt Bartholomä je naším cieľom. Vystúpime a hneď sa uberáme smerom pod túto neuveriteľne mohutnú stenu. Široký chodník sa zúži až pri kaplnke a naberáme výškové metre. Okolo nás sa preháňajú kamzíky. Fotím a točím tieto hravé a neuveriteľne uvoľnené tvory. Nie sú nijak moc vyplašené a dodržujú svoj odstup, ale ten nie je nijak enormný. Dovolia nám aby sme sa priblížili a fotili ich. Ako keby sa hrali. Počkajú si na nás a trochu pobehnú preč a zase späť.  Skackajú po pri nás a tvária sa kamarátsky. Vyberáme si nocľah na trávnatom mieste blízko potoka a kamzíky sa vyhupnú na väčšie balvany a pozorujú naše pohyby a sledujú našu činnosť. Rozložíme sa na noc a varíme večeru. Udivuje nás ich neuveriteľná hra. Mladé kamzíky na velikánskom a vysokom balvane tancujú na takých malých stupoch, že by som mal obrovský problém vyliezť a traverznúť to, čo tieto rohaté kozy dokážu preskákať. Minimum by som vyprázdnil vrecko s magnéziom, aby som sa dostal, tam, kde sa oni hrajú. Ja sa titulujem za horolezca a tuto kamzík robí, to, po čom ja iba túžim. Večera bodla. Pozeráme sa na stenu a hľadáme našu cestu podľa nákresu. Očarí nás cesta Kaderbacherweg za IV- a navrhujem aby sme zmenili plán liezli túto cestu. Kreslíme si v mysli cestu a za pár sekúnd s obrovským hrmotom padá lavína. Vedľa cesty, ktorú sme schválili. Trvá to cca 10 minút a a sype sa obrovské množstvo snehu. Prejde aj do našej výstupovej trasy a tu sme zhrozený obaja aké množstvo a ako dlho to padá. Do prdele vylezie z Peťa. Ja s úsmevom odľahčujem atmosféru a poviem iba, že ak to dnes spadlo, tak to už zajtra nespadne. Po krátkej porade hľadáme aj inú možnú alternatívu. Za okamih aj tam padá lavína. O niekoľko minút ďalšia. Obaja vieme, že toto je upozornenie. Líhame si v tichosti a nechápeme aké teplo je v noci. Malo sa úplne ochladiť. Vsuniem sa do tenkého spacáku, ktorý som vložil do bivakovacieho vreca a snažím sa zaspať. Pozerám sa na stenu a predstavujem si ako a kade budem liezť. A či vôbec budem liezť. Drieme sa mi a zobúdzam sa na to, že mi je teplo. Všetko sa kondenzuje na vreci a musím z toho von. Ležím iba v ľahkom spacáku a hľadím na stenu. Je krásne vidieť. Blíži sa spln. Uvažujem nad rýchlim nočným lezením. V duchu sa pýtam hory, či nás pustí a dovolí nám vystúpiť a zostúpiť v bezpečí. Zatváram oči a v tom opäť lavína. Je to jasné. Tu mám odpoveď. Predsa sa pohrávam s myšlienkou, že by sa dalo. Liezť sólo, bez zdržovania, bez istenia, čisto a rýchlo. Uvažujem, a chcem zobudiť Peťa. V tom obrovský rachot a opäť lavína. Zmietlo všetko čo zostalo. Aj moju otázku a odhodlanosť. Pochopil som, kto tu je pánom a nie sme žiadaní na tejto hore. Akceptujem rozhodnutie hory a už sa neopovážim myslieť na výstup. O niekoľko hodím sa budím na dážď. Hora sa uistí, že nám to nedá zadarmo a nechce byť rušená. Do rána sme obaja mokrí ako myši. Zvonka od dažďa a z vnútra od kondenzu, čo sme vyprodukovali. Neustále prší a prší. Poďakujem sa Watzmannu, že nás takto veľkolepo odradil a nechal ísť. Loďou nechceme a tak sa vyberáme prekrásnou časťou naspäť do Königsee. Neustále prší a my sa premočení sápeme hore vyššie a vyššie. Strmé chodníky, istené časti, šmykľavé od neustáleho dažďa.  Vnútorný hlas mi hovorí, aby som zastavil a napil sa. Prehováram ho nech počká. Napijem sa, ale až neskôr ,keď bude vhodné miesto a trochu širší chodník. Ten hlas vyhrá a zložím batoh a vybaľujem termosku.  Hodím do seba tyčinku a poberám sa ďalej. Pozorujem kamzíky a sekundu na to sa spustí obrovský balvan. Stojím na úzkom chodníku vo veľmi strmom svahu a hľadám kam by som skočil. Ten zvuk je tak silný, že nepočujem ani svoj vystrašený dych. Hádžem sa pod jemný previs a čakám. Balvam preletí predo mnou z hukotom. Okolo mňa stovky malých projektilov svištia. Ešte, že som sa napil. Tá minútka ma delila od toho balvana. No, náhody nie sú a tak ďakujem anjelovi strážnemu, ktorý tak dobre robí svoju robotu. Vydýcham sa a pokračujem ku Kühronzhütte. Čakám na Peťa a je mi ukrutná zima. Stále prší. Watzmannhaus je na chvíľu vyslobodený z hmly a ukáže sa mi. Napadá mi, že sa vydáme aspoň na Watzmanngrat, ale spomeniem si na odpoveď hory a radšej sa točím chrbtom. Peťo prichádza a ja som už skrehol úplne. Pokračujeme dole a opisujeme krásu a pocity z tohto traverzu nad jazerom. Počasie na houby, ale tá príroda a to všetko čo sme videli nás napĺňa. Nič sme nevyliezli, ale strávili sme krásnu a poučnú noc. Päť hodinový pochod úchvatnou prírodou v daždi nám dodalo iba istotu, že sem sa ešte vrátime.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?