reklama

Koruna je opäť silnejšia!!! Alebo Koruna Liptova 2015

Máme plytký spánok. Sme unavení obaja. Máme za sebou osem náročných dní. Máme za sebou Hlavné hrebene Nízkych Tatier, Veľkej Fatry a hrebene Prosieckej aj Kvačianskej doliny v Chočských vrchov. Máme za sebou väčšinu Koruny Liptova

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Prvý a druhý pokus nám zmaril víchor. Prvý pokus sme prešli iba tretinu. Druhý pokus bol takmer bez snehu ale víchor zmaril naše plány a ustúpiť sme museli na Čertovici. Chceli sme to však prejsť v zimných podmienkach a hlavne dokončiť tento neuveriteľne krásny prechod.

Telgárt – ráno sa balíme v trojici a vyrážame na tretí pokus Koruny Liptova. Prvotné informácie som dostal od Rasťa Hatiara o Korune a tak ho berieme do partie. Navrhujeme urobiť aspoň krátky dokument. Rasťov súhlas, nadšenie a záujem nás teší.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po tých dvoch pokusoch vieme presne o čom to celé je, kde sú tie nároky prechodu a čo to všetko vyžaduje. My sme pripravení fyzicky a psychicky. Od renomovaných spoločností z nášho sveta dostávame veľkú dôveru a podporu. Máme TOP výbavu. Chystáme sa prejsť asi 300km. Hlavné hrebene štyroch pohorí a ak to podmienky dovolia aj Haute Route Vysokých Tatier.

Rasťo ako absolútny profesionál je všade, raz pred nami druhý krát za nami. Raz leží a velí čo a ako máme robiť o krátko nato nás pozoruje dron z výšky a sníma naše snaženie. Vychutnávame si slniečko a krásnu panorámu Liptova. Rasťo má čo chcel a tak sa otáča a necháva nás osamote. Sme už naučení vo dvojke fungovať. Ideme si svojim tempom zahĺbení iba do svojich myšlienok. Mišo má náskok. Ja častejšie stojím, fotím a dopĺňam kalórie. Má výhodu, má fotky. Tým pádom sa vidíme ale celé dni sme od seba na desiatky metrov. Pre mňa to je očistná kúra, meditácia, práčka duše. Všetko, čo sa dá vyriešim v sebe počas dlhých hodím osamote. Vnímam iba svoje dýchanie, šúchanie pásov a dostávam sa do nejakého tranzu. Okolie vnímam ako z iného sveta. Z takého svojho, vysnívaného. Padám do hlbokej meditácie. Som niekde úplne inde. Som vo svojej hĺbke. Prežívam každý okamih plynutia času. Po dvanástich hodinách staviame stan ´´Grand hotel Budapešt pod Homôľkou. Plán bol zastaviť pri Ramži, ale natáčanie nás trochu zdržalo. Noc je úplne kľudná, bez vetra a za splnu. Vieme, že stratený čas dobehneme. Ďalší úsek bol krutý a často krát som zapadol po pás medzi polomom a bojoval o vyprostenie. Časté prenášanie a preliezanie nás unavuje. Najnáročnejšia sú vyprostenia z hlbokého snehu z pomedzi popadané stromy. Je teplo a bezvetrie. Okolo obeda sa stretávame s Rasťom zase na Čertovici. Tešíme sa, že máme už komplet Korunu prejdenú a dnes sme vlastne doklepli z vlaňajšia ten chýbajúci kúsok. My však ideme ďalej. Cieľ je dať to celé počas 10 dní. Opäť v trojici trielime a ukrajujeme kilometre. Podmienky a výhľady sú super. Rasťo maká, natáča a zase nás predbieha, podlieza a fotí. My si hľadíme iba svoje. Držíme tempo a užívame si pohodu, svoje svety. Na Štefáničke padne pivo a vieme, že do tmy prídeme ku Kamienku. Po dlhšom rozhovore a návrhu Rasťa súhlasíme s tým, že zostaneme na chate. Nebudeme trhať partiu a aspoň vysušíme mokré pásy, lyžiarky a veci. Tu nás zaskočí úplne negatívny prístup chatára a nejaký čas mi trvá aby som si nenechal pokašlať celý večer. Na tejto chate sa kopec vecí zmenilo z pred rokov. Najviac asi prístup!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ráno sa dvíha vietor a lyžujeme až na Poľanu. Krátku pauzu a šošovicovú polievku s kávou si dávame v útulni pod Ďurkovou. Skvelí ľudia nás pohostia a my ľutujem, že sme zostali na Kamienke cez noc. Rasťo ide domov a my ťaháme ďalej. Začínajú sa mi robiť otlaky. Tým začína byť každý krok neuveriteľne bolestivý. Tisíc krokov, tisíc ihiel v chodidle. Nevadí, nevzdám to. Raz všetko pominie. Slnko páli, vetrík nás občas osvieži a kilometre ubúdajú. Pachoľa nám dáva príjemnú lyžbu, ktorú si neuveriteľne užijeme. Podvečer sme na Donovaloch. Rasťo priváža proviant a dopĺňame všetko potrebné. Mám nohy na padrť. Sme úplne prepotení obaja. Lyžiarky a pásy totálne mokré. Po dlhej úvahe zostávame v teple opäť. Potrebujem ošetriť otlaky a aspoň z časti vysušiť papuče z lyžiarok s pásmi. Inak ráno všetko zamrzne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Donovaly – skoro ráno vybehneme cez Zvolen a už sa ťaháme po hrebeni. Potiahneme to až do romantickej chalúpky/salaša pod Suchým. Fatra, hmmmmm, nemám ju rád! Časť od Šturca po lesoch, kde nás konáre vyzliekajú, paličky sa zasekávajú a vypichujú oči až po Rybové sedlo naozaj nemusím. Zo Suchého je zase príjemné lyžovanie. Večer trávime kúrením a prípravou večere. Užívame si krásny západ slnka a všade prítomné ticho. Nálada je výborná aj napriek únave. Vychutnávame si každú sekundu prechodu a zažívame kopec srandy. Telá už cítime a naozaj asi nie je jediný sval, ktorý nedostal zabrať. Následná časť nás ničí dlhými traverzami a dostávajú naše nohy obrovský nápor. Zastaviť nás to však nemôže. Poobede sme už na Malino Brdo. Užijeme si lyžbu na upravenom svahu a stretávame Miša s Kubom. Doviezli zásoby. Prehadzujeme si tričká meníme ponožky, doplníme proviant. Lyže do rúk a už ťaháme do Ružomberka, odkiaľ smerujeme do Likavky, kde stále pokračujeme po modrej.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Likavka - domáci sa rehocú, že tu pobehujeme s lyžami, keď niet snehu. Noooo, počkajte čo bude zajtra- odpovedáme. Po blate a tráve sa ťaháme čo najvyššie. Hurááá, začína sneh. Nooo je čas aj hodiť bivak. Spime v predsienke chaty, ktorú Mišo objavil náhodne, ale však náhody nie sú. Do rána napadá asi dvadsaťpäť čísiel nohého snehu. Hneď od bivaku cvakáme lyže s pásmi. Niektoré časti sú zaberák a strmšie úseky putujú lyže do rúk a prešliapavám hlboký sneh. Nikde nikto a nový sneh urobil fantastickú atmosféru. Rozprávková krajina. Hodiny ubiehajú a my sa mlčky brodíme v prašane. Zastavujem iba fotiť. Dlhý čas sme krytí a chránení v lese. Je to úplná krása a toto nám dáva silu pokračovať. Zabúdame na únavu a bolesti. Vyjdeme z lesa a hmla, hustá hmla. Skúšame sa zorientovať ale bez väčších šancí. Prichádza GPS ako pomoc. Vystúpime na Veľký Choč za silného vetra a hustej hmly. Dole zbehneme kúsok a schovávame sa pred zimou a vetrom. Hľadáme oporný bod kade dole. Tak lesom to bude lyžovanie ako v krátkych videách z netu. Nik z nás nečakal po kolená prašanu. Kreslíme svoje podpisy s občasnými tigrami do hlbokého snehu. Je to úplne úžasné. Obaja žasneme čo nám to tu pripravili. Táto lyžba bola absolútny orgazmus. Napájame sa červenú a makáme čo najrýchlejšie ďalej. Pokračujeme do Lúčok. Lúčky prejdeme a trielime ďalej. Svetlý moment mi dáva iba myšlienka na kúpeľ v Kalamenoch. Zošúchame sa dole a ja bez veľkého otáľania sa vsuniem do teplej vody. Močím sa asi pol hodinu a cítim sa ako znovuzrodený. Mišo odmieta tento skvost . Najhorší moment je vyliezť a obliecť si všetko prepotené. Sunieme sa ďalej po značke cez polia a ja strácam kolečko z palice. Sakra!!! Nocľah si robíme pod Pravnáčom už za tmy. Cítiť naše telá stále viac. Varíme a pripravujeme množstvo pitia. Denne robíme priemerne desať hodinové etapy. Zopár zastávok na krátke jedlo a sem tam dúšok čaju. Inak stále posúvame nohy v pred. Často popadané stromy nám hatia cestu a musíme kľučkovať. Na vrchol a priamo na hrebeň sa nedá dostať , tak neotáľame a hltáme kilometre pod hrebeňom ako sa len dá. Mokrý a hlboký sneh nám komplikuje život ale nedokáže nás zlomiť. Na pásoch máme veľké množstvo snehu a nedokážeme to odlepiť. Lyže vážia tonu. Prešliapavame bez lyží, zapadávame sa hlboko. Často nad kolená. Mišo je vpredu a razí stopu ale ja aj tak zídem hlbšie a bojujem takmer obdobne. Využívame všetky svoje skúsenosti na prekonanie zradných úsekov, hlbokého snehu, stále väčšej únavy. Obaja hľadám a podľa všetkého aj nachádzame motiváciu ísť ďalej. Každý máme tú svoju. Prechádzame obe doliny Prosiecku a aj Kvačianskú. Úplne ale úplne mokrí sa ideme vysušiť do koliby. Na lyžiach je hrubá vrstva snehu. Dáme večeru. Takú viac chodovú. Všetci sa pozerajú aký exoti sem prišli. Vyzeráme dosť použito. Máme za sebou tri pohoria na lyžiach. Sedem dní. Všetko je cítiť každučký pohyb cítime obaja ale vzdať sa nechceme. Rehoceme sa a tešíme z toho, čo máme za sebou. Voľba padá na noc v teple a v suchu. Ak by sme zvolili spánok v stane, tak ráno môžeme ukončiť snahu o pokračovanie. Pásy potrebujú teplo a sucho. Lyžiarky a naše veci tiež. Noo nám to padne tiež veľmi dobre.

Huty – vstávame skoro a už o šiestej robíme prvé výškové metre. Peťo Paľa nám urobil obrovskú službu a prešliapal stopu. Veľké množstvo snehu a podobné obrazy nás očarujú ako v Choči. Rozprávková krajina je zase tu. Po hodine a niečo sa stretávame s Peťom. Podáva nám klobásky a Hafirovicu. Letí do práce a my mu akurát tak môžeme poďakovať za stopu a zásoby. Hustá hmla nám komplikuje orientáciu. Sivý vrch dáme a ani nevieme ako sa ocitáme na vrchole. Zošúchame sa ďalej a pokračujeme. Nefúka ale hmla je tak hustá, že takmer nevidieť nič. Idem prvý a moje oči sa snažia zachytiť čokoľvek tmavé. Všade je beloba. Všetko sa zlieva a netuším kam ma to šuchne. Oči a mozog začínajú vyhodnocovať čo sa to tu deje. Všetko je jedna veľká biela masa. Mišo je koordinátor a diriguje ma kade sa mám držať. Teraz desať stupňov v pravo a drž smer. Opakuje sa to každú chvíľu. Netušíme kde sme. Prvý svetlý bod je hrebeň zo Spálenej. Vieme kde sa akurát nachádzame. Na Pachoľu sa dostávame unavení. Po pás snehu ma zničil veľmi veľmi. Potrebujem doplniť cukry ale okamžite. Zostup do Baníkovského sedľa nás poteší a vidíme veľkú šancu, že tento rok to bude naše i keď vieme, že má fúkať vietor a počasie bude niekoľko dní zlé. Zostávame nad sedlom. Pripravujeme miesto na stan. Staviame mantineli kvôli vetru. Rátame so silnejším vetrom. Zariadime si Grand hotel Budapešť a po pol hodinke začína silnieť vietor. Varíme a varíme litre tekutín. Tento deň vyzerá kľúčový. Sme už naozaj veľmi uťahaní obaja. No, máme za sebou naozaj tak veľa a už len kúsok nás delí od dokončenia. Radíme sa ako s Haute Route. Je trojka lavínová a vidíme tu koľko snehu je všade. Žľaby budú skôr o život ako o radosti z lyžovania. Snažíme sa zaspať a trochu sa dať dokopy. Budíme sa na gigantický víchor. Grand hotel sa trepoce a často sa prehýba až extrémne nízko. Reveme po sebe a schovávame sa znovu a znovu do spacákov. Všade je sneh. Všetko je zafúkané. Obaja cítime, že sme v pasci. Spíme iba minimum. Píšem si s Peťom, ktorý slúži na horskej na Zverovke. Dnes je nedeľa a takýto vietor má byť do utorka. Do rána nespíme iba občas padneme do kómy. Po veľmi náročných dňoch a tejto noci pokračuje bičovanie vetra aj ráno a nevidíme šancu pokračovať. Čaká nás to najnáročnejšie. Roháče. Množstvo nového a nestabilného snehu, veľké preveje a stále silný vietor nás dostáva do reality. Hodiny sa rozhodujem ako ďalej. Nechceme to vzdať. Pokračovať sa nedá. Volíme ústup. Pozeráme sedlo, kde cez noc nafúkalo cca. 2m snehu. Ešte, že sme spali vyššie. Skúsenosti sú na nezaplatenie. Počkáme kým sa trocha ukľudní víchor a fúka už iba silný vietor Balíme a smutne schádzame do zo sedla. Mišo pozrie na mňa a vypustí: neskúsime to? Skúsme je moja odpoveď. Dostaneme sa na Baníkov. Vietor je stále silný, tlačí sa však slnko. Sneh je nestabilný a zradný. Naráža na nás vietor a zhadzujeme batohy. Radíme sa. Je už dosť neskoro. Dnes toho veľa nestihneme a budeme nesmierne pomalí. V tom hlbokom nestabilnom snehu v prevejoch môžeme urobiť jeden jediný blbý pohyb. Sme dosť uťahaní na to aby sme toto dali rýchlo a bezpečne. Obaja máme v očiach obrovskú silu to dokončiť ale obaja máme aj dostatok skúseností a rozumu neriskovať do takej miery aby sme sa vrátili celí a zdraví domov.

Padlo rozhodnutie, ideme dole. Zostup nie je o nič bezpečnejší ale predsa veríme, že dnes to nepadne. Prečo akurát teraz a prečo akurát my by sme mali zhodiť lavínu. Je trojka ale zostáva nám iba jediné. Zísť nižšie a dostať sa do bezpečia. Po niekoľkých hodinách sme na horskej a chlípeme kávu a čaj. Peťo je skvelý hostiteľ. Začíname si postupne moment po momente uvedomovať čo sme prešli a prežili. Sme sklamaní? Niekde hlboko určite. Ja osobne necítim prehru. Nie, nie sme úspešní ale prehrať sme neprehrali a ja nemám pocit porazenia. Urobili sme opäť úžasný prechod aj keď nie úplne do konca. Asi to nemáme dané! Asi sme mali iba ukázať aká krása sa dá urobiť aj tu u nás. Veríme, že sme motivovali nejakých podobných bláznov ako sme my. Je to veľmi náročný prechod po fyzickej aj psychickej stránke. Je to však neskutočná skúška. Každý rok a po každom pokuse sme si povedali, že už nikdy viac. No, predsa sme to skúsili aj tretí krát.

Mne to dalo neuveriteľne veľa. Vyriešil som v sebe kopec otázok, posunul si hranice zase o kus ďalej, spoznal seba hlbšie, vyčistili sa mi veci o ktorých som iba tušil, poukladali myšlienky a upravili hodnoty. No asi najväčší prínos je zase iba to, že som spoznal seba a aj svojho partnera a kolegu Miša na Korune. Zase som o krok ďalej. Viem kto som a čo chcem. Viem to stále jasnejšie. Viem, že idem tým správnym smerom. To, čo robím ma neuveriteľne baví. Toto všetko mám rád. Mám rád svoj život!!

K tomuto výkonu sme použili úplnú kvalitu:

Stan :Grand hotel Budapešť – MSR HUBA HUBA –

Lyže: Fisher Transalp 88

Pásy: Kohla mix 70/30

Batohy: Gregory Alpinisto 50

Varič: MSR Reactor 1L

Karimatky: Therm- a- Rest Neoair Xtherm

Ponožky: Bridgedale – All Mountain a Utra Fit

Strava: Mountain House

Funkčné prádlo: Devold – Mesh wool komplet a Breeze boxerky

Mačky a cepíny: Petzl – Vasak, Snowracer a Aztarex

Lyžiarky a viazanie: Dynafit TLT6 a Radical St

Odev: MILLET – Pierra Ment´ Hoody a Pierre Ment´ nohavice, Thouring Alpha composite jkt, Touring NEO komplet, Trilogy Primaloft jkt

Doplnky: Millet – čiapky a rukavice

Spacie vaky: Sir Joseph Looping 900

Zoltán Pál

Zoltán Pál

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Horolezec, alpinista Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu