Od toho okamžiku ako som sa dozvedel o ´´Korune Liptova´´ som nevedel vypustiť myšlienku neskúsiť to. Vlani sme to skúsili so Salkym naivne, nepripravene a určite sme to obaja veľmi silne podcenili. Išiel som do toho s tým, že to nebude tak ťažké, však tie hrebene okrem Choča mám prechodené za mlada. Vedel som, že nič technicky náročné to neponúka akurát najúchvatnejšia časť Roháčov bude mať sem tam exponovanejší úsek, ktorý mi nemôže nijak extra skomplikovať plány. Prvý pokus nás odrazil ale nie odradil. Mňa to iba posilnilo a pochopil som obtiažnosť celej Koruny. Ten krát sme dokázali prejsť z Podbánskeho po sedlo pod Deravou. Víchor so snežením a hmlou nás ráno privítali a dali najavo, že tak jednoduché to zase nebude. Volili sme únik dole. Bolo po pokuse ale predsa sme pokračovali Veľkou Fatrou. Choč sme vylúčili pre nedostatok snehu. Pokus sme ukončili v Kumštovom sedle. Zlákala nás nevídaná lyžba posledná v ten rok. Bolo to skvelý pokus v ktorom sme absolvovali 110km a 10 050m prevýšenia. Obaja sme si uvedomili, že tá náročnosť vyžaduje riadnu prípravu. Plánovali sme to max na 8-9 dní.