Kráľ Watzmann

Autor: Zoltán Pál | 16.4.2014 o 11:23 | (upravené 21.4.2014 o 14:22) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  188x

Už celý týždeň pozorujem počasie a snažím sa získať informácie o podmienkach. Nie je toho veľa, ale počasie sa ukazuje vcelku fajn. Doma sa ochladzuje a je stále silnejší vietor.  Watzmann náš cieľ je podľa webcamery pohltený v hmle a schováva sa ako keby nechcel  ukázať svoje steny. Na štvrtok a piatok hlásia dážď a tým pádom hore bude snežiť. Podľa predpovede v sobotu ráno na 90% dážď ale iba v doobedňajších hodinách a potom sa ochladí až do -6. Toto by nám malo stačiť aby sme mohli vyliezť niektorú z ciest východnej steny.

Nechali sme si v talóne tri cesty, ktorými by sme sa chceli pokúsiť vystúpiť. Všetky majú 3000m lezenia a 1800m prevýšenie. Doma si vyberáme strednú variantu UIAA IV, Münchnerweg. Všade uvádzajú, že táto stena je veľmi ťažká na orientáciu. Viem o tom svoje. Pred tromi rokmi som sa v stene zasekal a poblúdil. Našťastie moje skúsenosti velili  včas sa zlaniť a vrátiť. Od tej doby som uvažoval ako sa s tým popasovať. Viac krát som sa sem vrátil, ale iba kvôli feratám a hrebeňu, ktorý je slušný výkon na kondíciu a ponúka krásne výhľady v prípade peknej viditeľnosti.  Prvý pokus som dal začiatkom júna a nevyšlo to. Už vtedy ma domáci odhovárali, že tu sa lezie iba v lete a to od júla. No, mne to nenechalo! Tu sa pripravoval Hermann Buhl na Nanga Parbat a má to už dosť prelezov aj v zimných podmienkach. Cesta ubieha v pohode a sme dobre naladení obaja s Peťom. Opisujem mu okolie a snažím sa mu niečo povedať o teréne. Niečo málo o Berchstesgadene a Königsee. Ako vždy parkujem takmer na tom istom mieste na obrovskom parkovisku a začneme s prebaľovaním Peťovej svine. Má taký veľký a ťažký batoh, že s tým bude problém vyšlapať pod nástup a nie liezť tri kilometre. Selektujem mu veci a také zbytočnosti ako camelbag s tromi litrami vody alebo veľké hrnce musia von. Ja som zredukoval aspoň objem. Beriem spacká iba letný 600g a k tomu bivakovacie vreco. Ľahkú páperku a Primaloftové nohavice. V tomto by som mal v pohode prečkať noc. Slnko hreje a ja si klopem na čelo, lebo som nechal doma na posteli veci v čom som chcel liezť. Tak mám jediné tričko Expedition hoody od DEVOLDU a ľahké hybrid nohavice (softshell + Gore Tex) od TIERRI. Prechádzame hlavnou triedou a všetci sa otáčajú ako na dvoch bláznov. Iba my dvaja sme s batohmi na chrbte a hompáľajú nám prilby. Cepýni a lano vyvoláva absolútny údiv, čo tu asi chceme. Nastupujeme na loď a pripravujem Peťa na kultúrny program. O pár minút neskôr jeden pán z personálu vyťahuje trubku a v určenom mieste zahrá nejaké melódie a prekrásna ozvena sa nám vráti ako v rozprávkach. Ešte to okorení históriou a množstvom zaujímavých informácií vo dvoch jazykoch. Pristúpi ku mne a prehovorí: ´´Where are you going´´? S úsmevom sa otočím a skúsim mu vysvetliť náš pochabý pokus. ´´It´s dangerous´´ nalieha a pripomína, že snežilo. Uisťujem ho, že viem o tom a nie sme blázni. Idem sa iba pokúsiť a nepôjdeme za každú cenu do steny. It´s very dangerous. There will be avalnches. Rátam aj s tým, ale predsa bolo teplo a v noci má mrznúť. No a možno sa stane zázrak a bude super. Opäť odznieva jeho veta´´ It´s dangerous a moja odpoveď mu vyvoláva úsmev – The life is dangerous too-. Necháva nás a praje veľa šťastia. Sankt Bartholomä je naším cieľom. Vystúpime a hneď sa uberáme smerom pod túto neuveriteľne mohutnú stenu. Široký chodník sa zúži až pri kaplnke a naberáme výškové metre. Okolo nás sa preháňajú kamzíky. Fotím a točím tieto hravé a neuveriteľne uvoľnené tvory. Nie sú nijak moc vyplašené a dodržujú svoj odstup, ale ten nie je nijak enormný. Dovolia nám aby sme sa priblížili a fotili ich. Ako keby sa hrali. Počkajú si na nás a trochu pobehnú preč a zase späť.  Skackajú po pri nás a tvária sa kamarátsky. Vyberáme si nocľah na trávnatom mieste blízko potoka a kamzíky sa vyhupnú na väčšie balvany a pozorujú naše pohyby a sledujú našu činnosť. Rozložíme sa na noc a varíme večeru. Udivuje nás ich neuveriteľná hra. Mladé kamzíky na velikánskom a vysokom balvane tancujú na takých malých stupoch, že by som mal obrovský problém vyliezť a traverznúť to, čo tieto rohaté kozy dokážu preskákať. Minimum by som vyprázdnil vrecko s magnéziom, aby som sa dostal, tam, kde sa oni hrajú. Ja sa titulujem za horolezca a tuto kamzík robí, to, po čom ja iba túžim. Večera bodla. Pozeráme sa na stenu a hľadáme našu cestu podľa nákresu. Očarí nás cesta Kaderbacherweg za IV- a navrhujem aby sme zmenili plán liezli túto cestu. Kreslíme si v mysli cestu a za pár sekúnd s obrovským hrmotom padá lavína. Vedľa cesty, ktorú sme schválili. Trvá to cca 10 minút a a sype sa obrovské množstvo snehu. Prejde aj do našej výstupovej trasy a tu sme zhrozený obaja aké množstvo a ako dlho to padá. Do prdele vylezie z Peťa. Ja s úsmevom odľahčujem atmosféru a poviem iba, že ak to dnes spadlo, tak to už zajtra nespadne. Po krátkej porade hľadáme aj inú možnú alternatívu. Za okamih aj tam padá lavína. O niekoľko minút ďalšia. Obaja vieme, že toto je upozornenie. Líhame si v tichosti a nechápeme aké teplo je v noci. Malo sa úplne ochladiť. Vsuniem sa do tenkého spacáku, ktorý som vložil do bivakovacieho vreca a snažím sa zaspať. Pozerám sa na stenu a predstavujem si ako a kade budem liezť. A či vôbec budem liezť. Drieme sa mi a zobúdzam sa na to, že mi je teplo. Všetko sa kondenzuje na vreci a musím z toho von. Ležím iba v ľahkom spacáku a hľadím na stenu. Je krásne vidieť. Blíži sa spln. Uvažujem nad rýchlim nočným lezením. V duchu sa pýtam hory, či nás pustí a dovolí nám vystúpiť a zostúpiť v bezpečí. Zatváram oči a v tom opäť lavína. Je to jasné. Tu mám odpoveď. Predsa sa pohrávam s myšlienkou, že by sa dalo. Liezť sólo, bez zdržovania, bez istenia, čisto a rýchlo. Uvažujem, a chcem zobudiť Peťa. V tom obrovský rachot a opäť lavína. Zmietlo všetko čo zostalo. Aj moju otázku a odhodlanosť. Pochopil som, kto tu je pánom a nie sme žiadaní na tejto hore. Akceptujem rozhodnutie hory a už sa neopovážim myslieť na výstup. O niekoľko hodím sa budím na dážď. Hora sa uistí, že nám to nedá zadarmo a nechce byť rušená. Do rána sme obaja mokrí ako myši. Zvonka od dažďa a z vnútra od kondenzu, čo sme vyprodukovali. Neustále prší a prší. Poďakujem sa Watzmannu, že nás takto veľkolepo odradil a nechal ísť. Loďou nechceme a tak sa vyberáme prekrásnou časťou naspäť do Königsee. Neustále prší a my sa premočení sápeme hore vyššie a vyššie. Strmé chodníky, istené časti, šmykľavé od neustáleho dažďa.  Vnútorný hlas mi hovorí, aby som zastavil a napil sa. Prehováram ho nech počká. Napijem sa, ale až neskôr ,keď bude vhodné miesto a trochu širší chodník. Ten hlas vyhrá a zložím batoh a vybaľujem termosku.  Hodím do seba tyčinku a poberám sa ďalej. Pozorujem kamzíky a sekundu na to sa spustí obrovský balvan. Stojím na úzkom chodníku vo veľmi strmom svahu a hľadám kam by som skočil. Ten zvuk je tak silný, že nepočujem ani svoj vystrašený dych. Hádžem sa pod jemný previs a čakám. Balvam preletí predo mnou z hukotom. Okolo mňa stovky malých projektilov svištia. Ešte, že som sa napil. Tá minútka ma delila od toho balvana. No, náhody nie sú a tak ďakujem anjelovi strážnemu, ktorý tak dobre robí svoju robotu. Vydýcham sa a pokračujem ku Kühronzhütte. Čakám na Peťa a je mi ukrutná zima. Stále prší. Watzmannhaus je na chvíľu vyslobodený z hmly a ukáže sa mi. Napadá mi, že sa vydáme aspoň na Watzmanngrat, ale spomeniem si na odpoveď hory a radšej sa točím chrbtom. Peťo prichádza a ja som už skrehol úplne. Pokračujeme dole a opisujeme krásu a pocity z tohto traverzu nad jazerom. Počasie na houby, ale tá príroda a to všetko čo sme videli nás napĺňa. Nič sme nevyliezli, ale strávili sme krásnu a poučnú noc. Päť hodinový pochod úchvatnou prírodou v daždi nám dodalo iba istotu, že sem sa ešte vrátime.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Slobodné a rozvedené matky sú moderné vdovy, tvrdia Kotlebovci

Kotlebovci cielia na zraniteľné skupiny s najväčšími finančnými problémami.

PLUS

Európa sa hýbe smerom, akým chce Merkelová

Angela Merkelová bola v posledných rokoch tvárou Európskej únie. Bez domáce podpory to bude mať oveľa ťažšie.


Už ste čítali?